Preskočiť na hlavný obsah

O spoileroch. Zamyslenie #15

zdroj

Článok obsahuje *spoilery*


Včera mi Gina Rodziguez, hlavná predstaviteľka seriálu Jane The Virgin, na instagrame vyspoilerovala čo sa stane v najnovšej časti seriálu. Chvíľu som sa hnevala, ale vďaka onej informácii som sa nevedela dočkať kedy prídem domov a pozriem si najnovší diel (inak zvyknem pozerať až cez víkend). Počas sledovania som stále čakala na "ten" okamih, a potom keď prišiel, nezasiahol ma o nič menej akoby bol, ak by som o ňom nevedela. Vedela som len, že postava zomrie, nevedela som ako a prečo. Táto postava mohla zomrieť na veľmi veľa spôsobov. V JTV ľudia zomrierajú veľmi bizardne - napichnutí na ľadovú sochu ryby, čo má vpredu ostrý hrot, zaliati do betónu, a podobne. A aj keď som o tejto udalosti vedela, celá scéna ma dostala, najmä Gina Rodriguez, ktorá bola skvelá.

A prečo vám toto všetko rozprávam? Táto príhoda mi vnukla nápad na tento článok: sú spoilery zlé alebo dobré, resp. vyhýbať sa im ako čert krížu alebo nie sú až tak na škodu?

Povedzme si na rovinu, niektoré veci už sú tak zakorenené v kultúrnej pamäti, že sa za spoilery ani nedajú považovať - napr. fakt, že Darth Vader je otcom Luka a Lei, alebo fakt, že Luke a Leia sú súrodenci, to, že Anna Karenina skočí na konci pod vlak, že Harry Potter si zoberie Ginny a Ron skončí s Hermionou. Ak som vám teraz niečo prezradila, sorry, ale toto nie je nová vec.

Na tomto mieste sa dostávame k otázke času. Ako dlho môžeme niečo považovať za spoiler? Napr. nová epizóda seriálu sa vysiela v nedeľu večer, v pondelok ráno je už v poriadku vyliať si srdce zo svojho sklamania/šoku/radosti na internete? A ako je to v súvislosti so seriálmi, ktorých celá séria sa dá streamovať naraz? A knihy? Kedy je možné prediskutovať koniec knihy či knižnej série bez obligatórnych upozornení na "text obsahuje dôležité časti deja"? Osobne ma viac nahnevá ak si vyspoilerujem čo sa stane v knihe zbytočným brázdením nebezpečných zákutí internetu. Predsa len do knihy musím investovať viac času ako do seriálu či filmu. Často čítam niekoľkodielne série, tam je niekedy zložité napísať aj recenziu na nejakú povedzme tretiu-štvrtú knihu (ale aj na druhú).

Aby som to ešte viac skomplikovala, niekde som čítala, že spoilery sú dobrá vec, lebo ľudia pozerajú napr. diel seriálu a čakajú na to kedy sa *spoiler* stane. Ako sa to stalo aj mne. A potom je tu aj to čo je vlastne samotným spoilerom. To je asi individuálne, pre niekoho je spoilerom len veľká vec (ako je to vlastne aj v definícii pojmu spoiler, ktorá hovorí, že ide o prezradenie dôležitej časti deja), pre niekoho je spoilerom pomaly aj farba oblečenia postavy.

Dlhý monológ, ktorý toho veľa neozrejmil, ale našiel problém na každé riešenie :)

Čo vy a spoilery? Vyhýbate sa im ako čert krížu alebo vám to je v podstate jedno? Mňa by len naštvalo ak by som si vyspoilerovala Stilesove rodné meno, čo sa mi našťastie nestalo :)

Do prečítania...

Komentáre

  1. Ten věc s Jane the Virgin se mi stala taky a naprosto stejným způsobem! A byla jsem docela naštvaná - přece hercům musí být jasné, že ne každý epizodu hned uvidí. Stejně jako tobě mi to nakonec neubralo na emocionálním zážitku, ale i tak bych byla radši, kdybych nevěděla, co se stane.
    Podobná věc se mi stala loni, když jsem četla Infernal Devices. Náhodou jsem na nějakém serveru natrefila na článek o tom chystaných knihách Cassandry Clare - z nichž některé budou o dceři X a Y (hlavní postavy TID). A v té době jsem měla za sebou jenom první díl, takže mi to dost pokazilo zážitek.
    Spoilerům se prostě snažím vyhnout, jak to jde - zjistila jsem, že si často knihu/film užiju mnohem víc, když absolutně netuším, do čeho jdu. Samozřejmě vždycky to nejde - po tom, co běží nová epizoda Game of Thrones, se prostě buď musím okamžitě podívat, anebo se vyhnout internetu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Spoilery sú veľmi individuálne, ale ako som aj napísala, viac ma naštve spoiler na knihu ako seriál (Cassandra Clare a jej svet - to sa asi ani nedá si nevyspoilerovať ničo, také je to prepletené a zamotané). Myslím, že Gina len chcela vyjadriť podporu tomu hercovi čo hral Michaela (inak mne veľmi nechýba, ja som skôr tím Rafael (a Rogelio, samozrejme :) )

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

Sarah J. Maas: A Court of Mist and Fury

*Ide o recenziu druhej časti v sérii, preto článok obsahuje spoilery pre prvú časť. Článok obsahuje spoilery aj pre recenzovanú knihu, lebo som sa nevedela udržať na uzde. Čítajte na vlastné riziko.*

“I was not a pet, not a doll, not an animal.
I was a survivor, and I was strong.
I would not be weak, or helpless again
I would not, could not be broken. Tamed.”

Moja láska pre SJM a jej knihy nie je tajomstvom. Ešte aj moja mamina vie, ktoré knihy myslím ak spomeniem "tú sériu" (tak je u nás doma známa Throne of Glass séria). A ako správna fanúšička som sa pustila aj do čítania jej druhej série, ktorá má veľmi dlhý názov, preto ho napíšem len raz, potom budem používať skratku. Tou sériou je A Court of Thorns and Roses, inak známa ako ACOTAR.

Prvá kniha sa mi páčila. Aj recenziu som na ňu napísala. Kniha sa mi páčila aj keď hlavná hrdinka mi liezla na nervy, hlavný hrdina bol nezaujímavý, jeho priateľ, ale najmä záporák mali viac charizmy. Ale aj tak sa mi kniha páčila. Veľa vecí,…