Preskočiť na hlavný obsah

O otvorených koncoch. Zamyslenie #16.

Tento článok bol inšpirovaný knihou Niečo viac od Patricka Ness. Kniha je skvelá, čudná, zvláštna, plná vnútorných monológov. A to prevedenie. A ten krásny hrubý papier. Ale dosť o tom aká kniha bola, lebo ak posledný mesiac nežijete niekde na Mesiaci, ale v slovenskej knižnej blogosfére, tak ste narazili minimálne na jednu recenziu tejto knihy. Nasledujúci článok nie je recenziou na knihu Niečo viac, jeho autorka sa pokúša (okrem hovorenia o sebe v tretej osobe) o zamyslenie nad závermi kníh. Hovorí kníh, a nie knižných sérií, lebo toto je o nejasných záveroch kníh, a časti knižných sérií zvyčajne končia nejakým obrovským cliffhangerom. Posledná časť (zase) skončí iba dvoma spôsobmi (podľa skúsenosti autorky tohto postu), po á, veľmi tragicky, alebo po bé, priveľmi upratane (štyri knihy zachraňujú svet a nakoniec toho v stávke zase až tak veľa nebolo, nemusí byť všetko HG alebo GoT level brutality, ale predsa). Kde som to bola? Aha, už viem. Dnes bude reč o otvorených záveroch kníh.

Niečo viac skončilo otvorene, nejasne, a práve preto vo mne táto kniha ešte stále doznieva. Osobne mám radšej, keď mi autor nenaservíruje čo si mám myslieť, resp. v tomto prípade, ako to dopadlo. To tajomno ma fascinuje. Potom niekedy keď robia filmovú adaptáciu a všetko dopodrobna vysvetlia, atmosféra sa stráca. Ako napríklad pri knihe Collette od Arnošta Lustiga. Napriek téme ide o krásne napísanú knihu, ktorá zobrazuje boj mladej ženy o svoj život v krutých podmienkach koncentračného tábora. Zobrazuje nielen boj hlavnej hrdinky, ale vlastne všetkých žien, ktoré robia podradné a často nedôstojné veci len aby prežili. Autor krásne zobrazuje to, čo všetko musí urobiť žena, aby prežila a čo sa aj v takejto ťažkej a brutálnej situácii očakáva od muža. Kniha končí nejednoznačne, podobne ako v prípade Niečo viac, nevieme ako hlavná hrdinka dopadla. Záver filmu je nám jasný už na jeho začiatku. Chápem, že niektoré literárne postupy nevyzerajú dobre, keď sa prenesú na plátno, ale vystavať samostatný príbeh (ktorý ani zďaleka nedosahuje kvality toho knižného) okolo niečoho čo už je skvelo podané, mi prišlo zbytočné. Možno keby to nemala taký ten „twist“ ako z Prsteňa od Steelovej (inak jeden z mojich obľúbených romantických filmov). A doslovný záver. A deň zachraňujúceho mužského hrdinu, kým v knihe zachraňovala Collette. Naozaj neviem čo ma naštvalo viac- tento fakt alebo úplná strata atmosféry knihy, ktorá je aj napriek téme napísaná veľmi citlivo a lyricky.


Keď sme už pri tých filmoch, môj najobľúbenejší horor (nepozerám ich veľa, lebo som strachopud) je Silent Hill. To najmä pre atmosféru a koncu. Lebo, ako ste asi uhádli, je nejasný a otvorený a tak čudný, že ma to núti pozerať ten film stále dokola. A privedie ma to na iné ako hororové myšlienky. Otvorené konce mám rada. Koniec, aký nemám rada, nájdete napríklad v Interstellari. Tá doslovnosť konca filmu celý film pre mňa zabila. Nie dĺžka, ale ten koniec. Prečo to museli vysvetliť do posledného desatinného čísla? Prečo to nemohlo zostať trochu tajomné? Trochu toho scifi mohlo zostať scifi, a bol by to skvelý film. V scifi žánri by bol Interstellar pre mňa niekde s Boylovým Sunshine (jeden z mojich naj filmov), čo keď sme pri tom, ak si dobre pamätám, nevidela som ho sto rokov, tiež má mierne otvorený koniec. Alebo sa mi to len zdá, a skončia v Slnku?,

Dúfam, že tento „rant“ je pochopiteľný. Ak nie, ozvite sa v komentároch, pretože mne sa aj v hovorenej komunikácii stáva, že mi ľudia nerozumejú.

A vy ste na tom ako? Doslovné závery alebo otvorené konce? Inak čítali ste Niečo viac? Skvelá kniha, však?

Do prečítania...

Komentáre

  1. SIlent Hill! Horory som nemala rada ani nemám, ale predsa len som ich pár videla a tento bol jedným z nich. Niežeby to bol môj obľúbený film, alebo čo, no tá jeho atmosféra bola neskutočne silná s tým, čo sa tam dialo. To tajomno a strach, ktorý to v divákovi budovalo. Mala by som si SH niekedy zase pozrieť. :D
    A k tým otvoreným koncom - ja ich nemám rada. Teraz nehovorím o knihe Niečo viac, nečítala som ju, ale celkovo také konce nemusím. Proste čítam nejakú sériu a autor to napokon nijako neuzavrie? Ako sorry, ale aby som tri knihy čakala na koniec, ktorý si nevymyslel, to sa mi teda nepáči. Niekedy je ok, ak si má čitateľ domyslieť, čo bude ďalej (napríklad Jantárový ďalekohľad z trilógie His Dark Materials. Síce som nad tým koncom revala ako blbá, ale nebol až taký uzavretý a predsa len som to napokon nejako predýchala, lebo dával zmysel vzhľadom na to, čo všetko sa udialo). No vieš, ktorý koniec som nenávidela a knihu som skoro šmarila z okna? Requiem od Lauren Oliver. Niektorí vravia, že záver bol super, ale mne utkvelo v mysli len to, ako so mnou autorka vybabrala. :D
    P.S. Neviem načo vlastne riešim otvorený koniec Jantárového ďalekohľadu, keďže po sto rokoch autor oznámil, že vraj chystá pokračovanie. No ak tam nebude môj drahý Will, tak to bude asi ďalšia kniha, ktorá poletí z okna!

    P.S.S. Super článok!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za komentár :) Ani ja nemám rada neuzavreté série (jeden z dôvodov prečo som nikdy nedočítala Deliium séiu), ale pri stan-alone knihách mi to nevadí. Inak, nemá byť His Dark Materials prequel k pôvodnej sérii? To len tak na okraj :)

      Odstrániť
    2. No ja tak viem, že iba prvý diel bude prequel a ten druhý už nie. To by vraj malo byť niečo o tom, ako je Lyra dospelá v Oxforde či kde.

      Odstrániť
    3. “This volume and the next will cover two parts of Lyra’s life: starting at the beginning of her story and returning to her 20 years later,” wrote Pullman.

      Odstrániť
    4. To som nevedela, myslela som si, že to celé bude prequel, teraz neviem či sa viac teším na malú Lyru alebo tú dospelú :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Môj 2016

Rok 2016 bol najlepším rokom môjho života. Som si vedomá, že z hľadiska správ a svetových udalostí to nebolo dobré, ale pre mňa osobne bol rok 2016 skvelým, jedinečným a úžasným.
Začala som diplomovkou. To bol môj hlavný projekt v prvých mesiacoch roka. Bol to boj, naučila som sa veľa nielen o blogoch, ale aj sama o sebe. Popri usilovnej práci som pozerala The 100. Ako odmenu, väčšinou. V tomto období som sa zamilovala do piesní z muzikálu Hamilton a tiež som sa namotala na podcasty (*spoiler: v poslednom čase som sa odmotala). Po diplomovke prišlo na rad učenie sa na štátnice a príprava na prijímacie skúšky na doktorandské štúdium. Neraz som si kládla otázku na čo som sa to dala, keď som nevedela ani prihlášku vypísať... stáva sa aj lepším.
Niekedy na jar vyšla v slovenčine kniha Patricka Ness  The Rest of Us Just Live Here a moja GR reakcia na knihu sa dostala na jej obálku! Ešte stále sa z toho vytešujem a kniha ma v noci straší, lebo jej chrbát (a predná strana, ale ja vidím z p…

MOJE NAJ: Knihy 2016

Znova je tu, ten čas, keď sa začal nový rok a ja mám potrebu uzavrieť ten minulý kopou článkov o knihách, ktoré som v uplynulom roku prečítala. Pre rok 2016 som sa rozhodla pre top osem, nie pre napr. 16. Dôvodov je niekoľko, začínajúc tým, že som neprečítala veľa kníh, a určiť top 16 zo 66 sa mi zdalo priveľa. Druhým dôvodom bolo, že tento rok vo mne ostala tých kníh pomenej. O to sú však tieto lepšie :) TOP 8 roku 2016 je:
Crooked Kingdom by Leigh Bardugo - Posledná kniha, ktorú som v roku 2016 prečítala bola tým najlepším, čo som v minulom roku prečítala. Poradie kníh je skôr podľa toho ako som ich čítala, ale Crooked Kingdom sa mi čítalo a páčilo jednoznačne najviac. Kniha mala všetko čo mám rada: akciu, vzťahy, skvelé prepracované postavy, atmosféru, krásnu obálku, sarkazmus. A preto je, aj keď sa nehráme na favoritov, tým najlepším čo som v roku 2016 čítala. A keby len v minulom roku...We Should All Be Feminist by Chimamanda Ngozi Adichie - Táto kniha, myslím si, nepotrebuje žiad…

June and July Wrap Up + Catch Up

Dvojmesačný výpadok na blogu tu už dávno nebol. A prečo k nemu prišlo? Ani sama neviem, dôvodov je viac, hlavným asi moja lenivosť. Potom toho bolo dosť do školy, znova som robila semináre, písala seminárky a pomáhala organizovať konferenciu (pri čom som prišla minimálne o 6 mesiacov života a všetky ilúzie ohľadne dospelých ľudí s titulmi, hrôza). Veľa som toho ani nečítala, skôr som pozerala seriály, ale aj to také... veď vám nižšie napíšem :) Celkovo boli jún a júl také nejaké lenivé neslané mesiace. Môj momentálny stav nazývam letný mozog a už je z toho pomaly diagnóza, ktorú musím začať liečiť, lebo už je po polke prázdnin a ja som ešte nezačala písať minimovku.
Reading Wrap UpPaula Hawkins: Do vody- Nie som veľkou fanynkou autorkinej prvej knihy, táto mi sadla viac. Ale aj tak nechápem čo na nej všetci vidia - je to tuctové, nezapamätateľné. No dobre, rýchlo sa to číta, len tých pohľadov tam je vždy nejako príliš veľa.  3*Cassandra Clare: Polnočná dáma - Oddychovka, ale mám otázku…